September je každoročne spojený s návratom detí do kolektívov. Počas leta sú deti väčšinou na rôznych výletoch, jedia sezónne ovocie a zeleninu, zdržujú sa iba v menších rodinných kolektívoch a sú dokonale spokojné.
S nástupom do škôlky prichádza jednak zvýšená chorobnosť detí (čo je prirodzené, keďže je zrazu vo veľmi úzkom kontakte desiatka detí s rôznym patogénnym osídlením), ale aj druhý nemenej príjemný problém – zápcha.
U batoliat je zápcha typická v období odplienkovania, po ochorení spojenom s dehydratáciou alebo plienkovou dermatitídou. U väčších detí v súvislosti so zmenou prostredia, zmenou bydliska, nástupom do škôlky, školy, príčinou môže byť aj odmietanie návštevy spoločných sociálnych zariadení a v neposlednom rade nedostatočné zastúpenie vlákniny v strave dieťaťa.
Za zápchu sa v detskom veku považuje:
- stolica menej ako 3x týždenne,
- bolestivosť pri vyprázdňovaní,
- zadržiavanie stolice.
Z praktického hľadiska sa u detí považuje za zápchu predĺženie intervalu vyprázdňovania nápadne tuhej až kamennej stolice a sťažené vyprázdnenie.
Ako je spomenuté vyššie, príčinou zápchy je najčastejšie nesprávne zloženie jedálnička a pitného režimu, zníženie pohybovej aktivity alebo má psychogénny podklad.
POZOR: Stačí jedna negatívna skúsenosť s vyprázdňovaním stolice a môže nastať zacyklený kruh. Dieťa vyprázdňovanie bolí, nebodaj prišlo k poškodeniu konečníka s krvácaním. Veľmi rýchlo môže dôjsť k fixácii nepríjemného pocitu pri vyprázdňovaní a dieťa bude stolicu ďalej zadržiavať. Tým sa však stolica bude ešte viac stužovať a následne pri vyprázdňovaní spôsobí ešte väčšiu bolesť. Z tohto kruhu sa ťažko vychádza, preto je najlepšie vôbec sa doň nedostať alebo ho preseknúť už pri prvých náznakoch.
Z praxe a pozorovania stravovacích návykov detí je známe, že práve obsah vlákniny a pitný režim sú najdôležitejšie aspekty v predchádzaní a riešení zápchy. Obsah vlákniny v strave detí je vo veľkom množstve prípadov oveľa nižší, ako je odporúčané.
Vláknina pritom neovplyvňuje „iba“ kvalitu vyprázdňovania. Je zistené, že vláknina má mnoho fyziologických účinkov – znižuje koncentráciu cukru v krvi po jedle, pozitívne mení zloženie črevného mikrobiómu a podieľa sa na znižovaní rizika vzniku obezity, cukrovky 2. typu, srdcových chorôb, karcinómu hrubého čreva a prsníka v dospelosti.
Všeobecné odporúčanie pre príjem vlákniny u detí od 2 rokov je na základe veku:
VEK + 5 g/deň
(3-ročné dieťa tak má prijať 8 g vlákniny, 8-ročné dieťa 13 g vlákniny)
Deti, ktoré majú v strave dostatočný príjem vlákniny, majú výborný základ pre správne celoživotné stravovacie návyky. Naopak, pri sledovaní jedálnička detí, ktoré majú vlákniny v strave málo, sa zistilo, že v ich jedálničku sa vo vyššej miere vyskytujú sladkosti a mliečne výrobky.
A v akej forme vlákninu dieťaťu ponúkať?
- Čerstvé ovocie a zelenina (napríklad jablko má na 100 g asi 2,4 g vlákniny, hruška 3,1 g, rajčiny 1,5 g)
- Strukoviny (cícer má na 100 g asi 17 g vlákniny, šošovica 8 g, hrášok 5 g)
- Orechy, semienka a sušené ovocie (sušené slivky majú asi 7 g vlákniny na 100 g, chia semienka 34 g, orechy okolo 10 g)
- Obilniny (bulgur má na 100 g asi 18 g vlákniny)
- Výživové doplnky – ak dieťa nenaplní dennú potrebu stravou, je vhodné denné dopĺňanie takouto formou – na trhu sú pre deti od 3 rokov dostupné aj produkty s inulínom.
Zdroje: Finn, K. et al.: Nutrient intakes and sources of fiber among children with low and high dietary fiber intake: the 2016 feeding infants and toddlers study (FITS), a cross-sectional survey