Sezóna respiračných ochorení v plnom prúde? Poďme ju poraziť.

Zimné mesiace sú ako stvorené pre výskyt viacerých respiračných ochorení – okrem „klasických“ vírusových akými sú vírus chrípky, parachrípky, adenovírusy, rinovírusy, RS vírusy sa posledné roky k nim pridal aj koronavírus. Ochorenia respiračného traktu ale môžu spôsobovať aj baktérie ako streptokoky, stafylokoky, hemofily a iné.

Pre všetky tieto patogény je zimné obdobie tak povediac príjemnejšie – v interiéroch je väčšia koncentrácia detí, viac sa kúri, menej sa vetrá a sliznice sú oslabené studeným počasím vonku.

Ako sa chrániť voči respiračným ochoreniam v zime?

• Imunitu pozitívne ovplyvňuje pestrá strava bohatá na prirodzené vitamíny a minerály. Pri výberavosti detí alebo pri obavách, že zastúpenie vitamínov a minerálov nie je ideálne je teda pomerne bežné, že rodičia siahnu po doplnkoch stravy vo forme vitamínových preparátov (dieťa v zimnom období by malo mať zabezpečený denný prísun najmä vitamínu D, C, omega-3-MK a zinku, pred nástupom do kolektívu, prípadne v čase akútneho ochorenia aj imunoglukány)
• Pravidelný pobyt vonku (2 hodiny denne), aktívne trávený čas pohybom
• Vyhovujúce podmienky v interiéri – teplota by nemala vnútri presiahnuť 24 °C, teplota na spánok by mala byť do 21 °C, ideálna vlhkosť v zime je v rozmedzí 45-60% (zabezpečiť ju môžete zvlhčovačom vzduchu, odparovaním vody na radiátoroch), prísne nefajčiarske prostredie
• Kvalitný odpočinok (spánok) a nestresujúce prostredie – deti do 3 rokov by mali spánkom stráviť okolo 12 hodín, deti do 6 rokov 10 hodín, starším deťom môže stačiť 8 hodín spánku denne
• Hygienické návyky – po každom príchode domov hygiena rúk (aj s mydlom), pri konzumácii jedla rukami v exteriéri dezinfekcia rúk, v prípade kašľa a kýchania použitie servítky (či ruky) ako bariéry pred rozprašovaním kvapôčok do okolia, časté krátke nárazové vetranie v interiéroch
• Poriadne preliečenie každého ochorenia – ak je dieťa do kolektívu zaradené predtým ako sa imunita stihla naplno zregenerovať, je vyššia pravdepodobnosť, že sa naňho ďalšia viróza „ľahšie nalepí“
• Obmedzenie návštev v prípade, že sa niekto z návštevy necíti dobre, cíti, že naň „niečo lezie“ – výrazne sa tým zníži prenos ochorení v populácii
• Očkovanie proti vybraným ochoreniam – očkovanie proti chrípke je ideálne zrealizovať pred chrípkovou sezónou, pre deti do 9 rokov, ktoré predtým neboli očkované sú potrebné 2 dávky očkovacej látky, od minulého roka je k dispozícii vakcína vo forme spreju do nosa. Tento rok jej podanie už nestihnete, ale budúci rok ju zvážte – očkovanie je ideálne koncom októbra).

V prípade, že sa dieťa necíti dobre, je ospanlivé, nemá záujem o hračky, alebo sa sťažuje na bolesť hlavy či hrdla, ho radšej nechajte doma – môžu to byť prvé príznaky respiračného ochorenia.

Prítomnosť horúčok nad 38 °C, suchého dráždivého kašľa, nádchy, bolesti tela a prítomnosti únavy dieťaťa je typické pre vírus chrípky, ktorej druhú vlnu môžeme očakávať v nasledujúcich týždňoch. Symptómy spravidla prichádzajú náhle. Nákazlivosť je veľmi vysoká a možno preto predpokladať ochorenie viacerých rodinných príslušníkov. V prípade akýchkoľvek chorobných príznakov spomenutých vyššie nechajte dieťa v domácom prostredí, zabezpečte mu pokojový režim bez fyzickej záťaže,  dostatok odpočinku, tekutín a liečbu vzhľadom k symptómom ochorenia.

• Nezabúdajte, že v prípade znižovania teploty sa treba riadiť hmotnosťou dieťaťa nie jeho vekom (s dávkovaním Vám pomôže lekár či lekárnik) – čo platí najmä pre dávkovanie sirupov s ibuprofenovou zložkou pre predškolákov, nakoľko na krabičke týchto sirupov sú stále uvádzané najnižšie dávky, ktoré sú pri vysokých horúčkach často neúčinné. Poddávkovanie dieťaťa liekom proti horúčke zvyšuje pravdepodobnosť výskytu febrilných kŕčov či dehydratácie dieťaťa.
• V prípade vysiľujúceho suchého kašľa môžete zvoliť voľnopredajné lieky na jeho tlmenie (podľa vekového odporúčania).  Inhalácia fyziologickým roztokom pri tolerancii dieťaťa je taktiež vhodný liečebný doplnok.
• V prípade nádchy je dôležité najmä kvalitné smrkanie (predchádza sa tak komplikáciam nádchy), pri spolupráci dieťaťa môžete vyskúšať nosné sprchy či konvičkovanie.
• V neposlednom rade naozaj nezabudnite, že po ochorení je imunita dieťaťa ešte oslabená a nie je vhodné ho dať do kolektívu okamžite po odznení posledných symptómov ochorenia. Je vhodné, aby dieťa ešte niekoľko dní po výskyte poslednej horúčky bolo v domácom prostredí a odpočívalo. Zostatkový kašeľ po respiračnom ochorení môže trvať aj niekoľko týždňov – ošetrujúci lekár by mal zhodnotiť umiestnenie takéhoto dieťaťa do kolektívu.
• Pri akútnom respiračnom ochorení môžete siahnuť po prípravku s obsahom imunoglukánov. Imuno – konkrétne betaglukany sú pre svoje antioxidačné, protizápalové a regeneračné vlastnosti skúmané už desiatky rokov a ukazuje sa ich pozitívny účinok pri recidivujúcich respiračných ochoreniach, ale aj pri alergických ochoreniach či vysokej záťaži organizmu.