Niektoré deti sa narodia dobré. Len tak. Pre tie z nás, ktoré sme si v tejto rulete nevytočili dieťatko z rozprávky a občas (často) sa zaň i hanbíme na verejnosti, pretože proste neposlúcha, tu máme niekoľko príkladov, kde sme možno mohli urobiť chybu.
 

1. Stokrát opakované NIE stráca zmysel. Keď dieťa robí niečo, čo sa nám naozaj nepáči, často ono NIE zakričíme i nahlas. A čo potom býva jedno z prvých slov, ktoré deti začnú hovoriť? Nienienie.
2. Keď dieťaťu povieme: „To sa nerobí“ alebo „To sa nesmie,“ máme pocit, že tým sme všetko vysvetlili a naša práca je hotová. Ale kto je vlastne tá tretia osoba, ktorej to vadí? Pre dieťa je toto schovávanie sa za niekoho neviditeľného úplne abstraktné.
3. Rozčuľujete sa, že vám dieťa berie telefón? Prečo ho stále tak láka? No pretože vás s tou magickou hračkou v ruke vídava.
4. „Toto nerob, to by bola mamička smutná.“ Vydieračské NIE síce zaberá, dieťa skutočne nechce, aby mamička bola smutná, ale do budúcna zasieva do dieťaťa trpké semienko úzkosti a strachu, že bude pre rodičov sklamaním.
5. Niektoré urputné NIE môžu mať opačný efekt. „Prečo si nám nepovedala, že sú na teba v škole zlí?“ – „Pretože žalovať sa nesmie.“

Slovo NIE do slovníka rodiča rozhodne patrí, učí dieťa asertívnemu správaniu, nie je v poriadku na všetko hovoriť ÁNO. A že sa niekedy necháme ovládnuť emóciami a uletí nám to? To sa stane každému z nás. Ale skúste niektoré NIE formulovať trochu inak. Buďte otvorení („Nechcem, aby si jedla piesok“) a vysvetľujte („Nechcem, aby si jedla piesok, pretože by ťa potom mohlo bolieť bruško“).