Akú váhu môžu mať naše slová

Zdieľajte článok
11.1.2019 | Kateřina Kopecká
Keď ide „dospelák“ k psychológovi s nejakým problémom, takmer zakaždým sa príde na to, že pramení v detstve. To, čo sa stane v detstve, je v nás skrátka tak zakorenené, že o tom mnohokrát ani nevieme. Je až desivé, že ako rodičia máme dosť vo svojich rukách to, aký dospelý ten náš malý raz bude.
 
Jednou z vlastností, bez ktorých sa v dnešnom svete nezaobídete, je zdravé sebavedomie. S tým súvisí i schopnosť presadiť sa, mať svoj názor, mať sebareflexiu. Či nám budú, alebo nebudú tieto pojmy cudzie, pritom ovplyvňujú zdanlivo jednoduché vety.
 
„Ty si snáď hluchý, hovorila som ti, nech už konečne so  sebou začneš niečo robiť.“
„My máme doma takého malého babráka. Čo môže, to pokazí.“
„S tou trojkou z matematiky z teba v živote nič poriadne nebude.“
 
A mohli by sme pokračovať ešte ďalej dlhým zoznamom… Rodičia si málokedy uvedomujú, akú silu môže jedna veta mať. Napríklad mne dodnes znie v hlave hlas mojej maminky: „Budeš pri stole sedieť dovtedy, dokedy to všetko nezješ.“ Pamätám si celkom presne, ako som sa tie dlhé minúty nad studeným jedlom cítila. A tak dnes, keď môj syn už nechce jesť, odkladáme príbor a ideme od stola. Možno že nám rešpekt, ktorý týmto dieťaťu vyjadrujeme, zanedlho vráti rovnakým rešpektom voči našim pravidlám.
 
Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Prečo je čítanie dôležité a ako viesť deti ku knihám

Mám jednu špeciálnu poličku plnú svojich detských knižiek, mám obľúbených literárnych hrdinov a mám krásne spomienky na detstvo, ktoré som rada trávila v knižnici. Veľmi by som si želala, aby to moja dcéra mala podobne.

Čítať viac

Najlepšia aktivita je tá najnudnejšia

Fascinácia. Toto slovo dokonale vyjadruje moje pocity od chvíle, keď sa mi narodil syn. Každý deň doslova s údivom pozerám, ako to príroda zariadila. Začne to úplne na začiatku. Dieťa vie, že sa má prisať k bradavke. Vie, že sa má začať otáčať na bruško, plaziť sa, liezť, sadnúť si, postaviť sa na nohy, urobiť prvý krôčik. Ako mu v tomto obrom rozvoji môžeme pomôcť my? Najlepšie tým, že nebudeme robiť vôbec nič.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach