Akú váhu môžu mať naše slová

Zdieľajte článok
11.1.2019 | Kateřina Kopecká
Keď ide „dospelák“ k psychológovi s nejakým problémom, takmer zakaždým sa príde na to, že pramení v detstve. To, čo sa stane v detstve, je v nás skrátka tak zakorenené, že o tom mnohokrát ani nevieme. Je až desivé, že ako rodičia máme dosť vo svojich rukách to, aký dospelý ten náš malý raz bude.
 
Jednou z vlastností, bez ktorých sa v dnešnom svete nezaobídete, je zdravé sebavedomie. S tým súvisí i schopnosť presadiť sa, mať svoj názor, mať sebareflexiu. Či nám budú, alebo nebudú tieto pojmy cudzie, pritom ovplyvňujú zdanlivo jednoduché vety.
 
„Ty si snáď hluchý, hovorila som ti, nech už konečne so  sebou začneš niečo robiť.“
„My máme doma takého malého babráka. Čo môže, to pokazí.“
„S tou trojkou z matematiky z teba v živote nič poriadne nebude.“
 
A mohli by sme pokračovať ešte ďalej dlhým zoznamom… Rodičia si málokedy uvedomujú, akú silu môže jedna veta mať. Napríklad mne dodnes znie v hlave hlas mojej maminky: „Budeš pri stole sedieť dovtedy, dokedy to všetko nezješ.“ Pamätám si celkom presne, ako som sa tie dlhé minúty nad studeným jedlom cítila. A tak dnes, keď môj syn už nechce jesť, odkladáme príbor a ideme od stola. Možno že nám rešpekt, ktorý týmto dieťaťu vyjadrujeme, zanedlho vráti rovnakým rešpektom voči našim pravidlám.
 

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Rešpektovať a byť rešpektovaný

V tehotenstve som často sedela na záhrade, nohy hore, a predstavovala som si, aké asi bude to dieťa, čo mám v bruchu. Predstavovala som si, ako spinká v postieľke alebo ako sa na mňa usmieva z kočíka. Strih. O pár mesiacov neskôr som na tej istej záhrade. V teplákoch, manželovej zimnej bunde, čiapke a papučiach, pretože topánky som si nestihla obuť. Stojím na mieste a pohybujem s kočíkom sem a tam.

Čítať viac

Babičky. Ešteže že ich máme

Novo narodený člen rodiny je bezpochyby veľká udalosť. A o to väčšia, keď je to prvé dieťa na všetkých frontoch. Ja nikdy nezabudnem na chvíľu, kedy moja mama prvýkrát videla svojho prvého vnuka. Okamžité prebudenie ďalšieho typu materinskej lásky a obria chuť starať sa bolo presne to, čo som v šestonedelí potrebovala.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach