Hoci dieťa sa nerodí ako „tabula rasa“, ale má vďaka genetickej informácii rodičov, priebehu tehotenstva a pôrodu už prítomné určité základy a predpoklady imunitných reakcií do budúcnosti, značná časť imunitného vyzrievania sa odohráva po jeho narodení.
O tom, aká bude imunitná odpoveď jedinca na patogény – teda či ochorie, alebo nie – rozhodujú faktory ako GENETICKÁ PREDISPOZÍCIA, VÝŽIVA (dojčenie, zavádzanie príkrmov, zloženie stravy a stravovacie návyky), ŽIVOTNÝ ŠTÝL (hladina stresu, pobyt vonku, otužovanie, pohybové aktivity, spánok, očkovanie, zloženie rodiny, iné ochorenia, dĺžka rekonvalescencie). V neposlednom rade aj samotný PATOGÉN, ktorý môže „zaútočiť“ v rôznej sile (od toho potom závisí, „ako vážne“ ochorenie bude či nebude prebiehať). Preto jedno dieťa (hoci s genetickou informáciou od tých istých rodičov) je odolnejšie a druhé menej.
AKO JE TO S IMUNITOU V JEDNOTLIVÝCH OBDOBIACH ŽIVOTA DIEŤAŤA?
- Počas prvých 6 mesiacov je dojča do značnej miery chránené materskými protilátkami, ktoré mu ešte cirkulujú v krvnom obehu. Ich sila postupne klesá, a preto je prvým obdobím so zvýšenou chorobnosťou detí práve obdobie po 6. mesiaci života dieťaťa.
- Druhým, ale o to turbulentnejším zvýšeným obdobím chorobnosti je obdobie nástupu do kolektívu. S nástupom do kolektívu prichádza úzky kontakt desiatok detí na pár štvorcových metrov, ktoré ešte nemajú zvládnuté hygienické štandardy, sú často veľmi kontaktné a každé je osídlené inými patogénmi. Zároveň imunita nie je ešte „vytrénovaná“ (najmä slizničná časť imunity). Preto chorobnosť logicky rastie. Postupným stretávaním s rôznymi patogénmi sa imunita „cvičí“, aby bola schopná nabudúce lepšie „bojovať a ochoreniu odolať“. Hovorí sa o tzv. imunitnom tréningu.
Tu by som sa chcela pristaviť a „normalizovať“ skutočnosť, že dieťa v predškolskom a batolivom veku môže mať 6 – 8 bežných infektov ročne bez toho, aby to znamenalo „oslabenú imunitu“. Za „bežné infekty“ sa pokladajú infekcie horných dýchacích ciest (symptómy ako kašeľ, sopeľ, teploty, bolesti hrdla) alebo črevné virózy, pri ktorých nie je (opakovane) nutný predpis antibiotík. Poväčšine na liečbu postačí pokojový režim, liečba symptómov ochorenia a dostatočný čas na rekonvalescenciu, aby dieťa vyzdravelo.
Práve posledné uvedené je veľmi často hlavným „kameňom úrazu“ pri opakovaných infekciách predškolákov. Imunitný systém po „vyhratí bitky“ nad jedným ochorením nie je hneď v 100 % kondícii boja proti ďalšej infekcii. Ak dieťa, ktoré sa práve vyliečilo z jednej virózy, dá rodič (ktorý sa, pochopiteľne, musí zaradiť do pracovného procesu) do kolektívu, kde sa stretáva s množstvom patogénov denne, je vyššie riziko, že dieťa ochorie opäť, ako keby bol imunite poskytnutý dlhší čas na kvalitnú rekonvalescenciu. Viem, že je to niečo, čo sa v dnešnom svete ťažko realizuje, ale ak sa dá, nechajte si deti po vyliečení z infektu ešte istý čas doma (zapojte babky či niekoho známeho) – koniec koncov tým predídete ďalším OČR a chorobnosti dieťaťa.
- U školopovinných detí sa potom po „vytrénovaní“ imunity ustáli normálna frekvencia ochorení na 2x – 4x ročne. Hladina protilátok už býva na úrovni dospelého človeka, teda imunita je „vytrénovaná“ a vie efektívnejšie odpovedať na stretnutie s patogénmi. Samozrejme, opäť závisí od rôznych faktorov – v akej kondícii je aktuálne jedinec a aký „silný“ je patogén.
Na podporu imunity môžete svojim predškolákom a školákom (ale aj sebe) pravidelne podávať vitamín D, C, zinok a betaglukány. Zvlášť vhodné obdobie pre dopĺňanie vitamínu C a betaglukánov je pred plánovaným nástupom do kolektívneho zariadenia. Pri akútnom ochorení (pre lepšiu rekonvalescenciu a podporu organizmu v boji proti ochoreniu) je potom vhodné siahnuť po prípravkoch určených na „akútne infekcie“, ktoré navyše obsahujú zinok. Vitamín D odporúčam užívať všetkým deťom v zimnom období, u detí do troch rokov celoročne.
V AKOM PRÍPADE UŽ VYHĽADAŤ LEKÁRA A ČO SA ZA „OSLABENOU IMUNITOU“ MÔŽE SKRÝVAŤ?
Návšteva špecialistu vás neminie, pokiaľ chorobnosť dieťaťa:
- je vyššia „ako norma“ (u predškolákov je to teda počet infekcií viac ako 8x ročne, u detí školského veku viac ako 4x ročne),
- vyžaduje si opakovane na vyliečenie antibiotiká,
- je viac ako 1x ročne prítomná vážna infekcia ako zápal pľúc, obličiek, mozgových blán či kože,
- spôsobuje, že dieťa neprospieva na hmotnosti či vo vývine,
- je spojená s prítomnosťou opakovaných kvasinkových ochorení.
Aké príčiny sa môžu za zvýšenou chorobnosťou skrývať?
- zväčšená nosová mandľa
- alergie, astma, reflux
- niekedy aj vzácna poruchu imunity (tie sú skôr raritné a väčšinou sa odhalia už v prvom roku života dieťaťa)
- cudzí predmet v nose, aspirácia cudzieho telesa do dýchacích ciest
- predčasne narodené deti
- vážne ochorenia kardiovaskulárneho systému, malignity, cystická fibróza
- nedostatočné preliečenie po ochoreniach a nezdravý životný štýl