Tri peklá prvého roku a ako ich prežiť

Zdieľajte článok
17.9.2018 | Kateřina Kopecká
Keď si z pôrodnice odnášate svoje dieťa, naraz svet okolo prestane existovať. Deň sa rozdelí do intervalov medzi kŕmením, prebaľovaním, grganím a vracaním. Máte pocit, že už nič iné nikdy robiť nebudete. A potom je preč prvý mesiac, druhý, tretí a vy začínate zisťovať, že bude lepšie.
 
Ale len na chvíľu. Pretože život dieťaťa nie je nič iné než skladačka z rôznych období. Takže takto nejako to je.
 
1.–3. mesiac
Pre niekoho je krásny čas, ktorý jeho bábätko prespalo tak, že o ňom ani nevedel. Pre mňa  peklo č. 1 sú  prdíky, depresia z nevyspania a prsia naliate tak, že by mi Pamela mohla závidieť.
 
4.–6. mesiac
Nádhera. Všetko sa upokojuje. Už sa nedesím každej cesty z domu. Začínam svojmu dieťaťu rozumieť a ono mi to opláca ozajstnými úsmevmi. Až do doby, než začne peklo č. 2: zuby a peklo č. 3: príkrmy.
 
7.–9. mesiac
V intervaloch medzi dávkami lieku proti bolesti zubov sa teším z pohybových pokrokov dieťaťa. Plazí sa, sedí, lezie, vstáva. Nestíham ho chytať, pribúdajú hrče a odrené kolená.
 
10.–12. mesiac
S prvými krôčikmi sa náš byt mení na holobyt. Vety typu „Nie do pusy“ a „Nechytaj  to“ poviem za deň tak dvestokrát. Oproti tomu ale cítite, že dieťa vie, kto je jeho mama a otec, trvá na ich prítomnosti, smeje sa vašim žartíkom a hltá každé vaše slovo, váš čin. V jeho očiach ste, a vďaka bohu ešte nejakú tú chvíľu zostanete, jednoznačne jedinečnou osobou.
 
Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Prečo je čítanie dôležité a ako viesť deti ku knihám

Mám jednu špeciálnu poličku plnú svojich detských knižiek, mám obľúbených literárnych hrdinov a mám krásne spomienky na detstvo, ktoré som rada trávila v knižnici. Veľmi by som si želala, aby to moja dcéra mala podobne.

Čítať viac

Najlepšia aktivita je tá najnudnejšia

Fascinácia. Toto slovo dokonale vyjadruje moje pocity od chvíle, keď sa mi narodil syn. Každý deň doslova s údivom pozerám, ako to príroda zariadila. Začne to úplne na začiatku. Dieťa vie, že sa má prisať k bradavke. Vie, že sa má začať otáčať na bruško, plaziť sa, liezť, sadnúť si, postaviť sa na nohy, urobiť prvý krôčik. Ako mu v tomto obrom rozvoji môžeme pomôcť my? Najlepšie tým, že nebudeme robiť vôbec nič.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach