Zdieľajte článok
17. 9. 2018 | Kateřina Kopecká
Keď si z pôrodnice odnášate svoje dieťa, naraz svet okolo prestane existovať. Deň sa rozdelí do intervalov medzi kŕmením, prebaľovaním, grganím a vracaním. Máte pocit, že už nič iné nikdy robiť nebudete. A potom je preč prvý mesiac, druhý, tretí a vy začínate zisťovať, že bude lepšie.
Ale len na chvíľu. Pretože život dieťaťa nie je nič iné než skladačka z rôznych období. Takže takto nejako to je.
1.–3. mesiac
Pre niekoho je krásny čas, ktorý jeho bábätko prespalo tak, že o ňom ani nevedel. Pre mňa peklo č. 1 sú prdíky, depresia z nevyspania a prsia naliate tak, že by mi Pamela mohla závidieť.
4.–6. mesiac
Nádhera. Všetko sa upokojuje. Už sa nedesím každej cesty z domu. Začínam svojmu dieťaťu rozumieť a ono mi to opláca ozajstnými úsmevmi. Až do doby, než začne peklo č. 2: zuby a peklo č. 3: príkrmy.
7.–9. mesiac
V intervaloch medzi dávkami lieku proti bolesti zubov sa teším z pohybových pokrokov dieťaťa. Plazí sa, sedí, lezie, vstáva. Nestíham ho chytať, pribúdajú hrče a odrené kolená.
10.–12. mesiac
S prvými krôčikmi sa náš byt mení na holobyt. Vety typu „Nie do pusy“ a „Nechytaj to“ poviem za deň tak dvestokrát. Oproti tomu ale cítite, že dieťa vie, kto je jeho mama a otec, trvá na ich prítomnosti, smeje sa vašim žartíkom a hltá každé vaše slovo, váš čin. V jeho očiach ste, a vďaka bohu ešte nejakú tú chvíľu zostanete, jednoznačne jedinečnou osobou.