Tri peklá prvého roku a ako ich prežiť

Zdieľajte článok
17.9.2018 | Kateřina Kopecká
Keď si z pôrodnice odnášate svoje dieťa, naraz svet okolo prestane existovať. Deň sa rozdelí do intervalov medzi kŕmením, prebaľovaním, grganím a vracaním. Máte pocit, že už nič iné nikdy robiť nebudete. A potom je preč prvý mesiac, druhý, tretí a vy začínate zisťovať, že bude lepšie.
 
Ale len na chvíľu. Pretože život dieťaťa nie je nič iné než skladačka z rôznych období. Takže takto nejako to je.
 
1.–3. mesiac
Pre niekoho je krásny čas, ktorý jeho bábätko prespalo tak, že o ňom ani nevedel. Pre mňa  peklo č. 1 sú  prdíky, depresia z nevyspania a prsia naliate tak, že by mi Pamela mohla závidieť.
 
4.–6. mesiac
Nádhera. Všetko sa upokojuje. Už sa nedesím každej cesty z domu. Začínam svojmu dieťaťu rozumieť a ono mi to opláca ozajstnými úsmevmi. Až do doby, než začne peklo č. 2: zuby a peklo č. 3: príkrmy.
 
7.–9. mesiac
V intervaloch medzi dávkami lieku proti bolesti zubov sa teším z pohybových pokrokov dieťaťa. Plazí sa, sedí, lezie, vstáva. Nestíham ho chytať, pribúdajú hrče a odrené kolená.
 
10.–12. mesiac
S prvými krôčikmi sa náš byt mení na holobyt. Vety typu „Nie do pusy“ a „Nechytaj  to“ poviem za deň tak dvestokrát. Oproti tomu ale cítite, že dieťa vie, kto je jeho mama a otec, trvá na ich prítomnosti, smeje sa vašim žartíkom a hltá každé vaše slovo, váš čin. V jeho očiach ste, a vďaka bohu ešte nejakú tú chvíľu zostanete, jednoznačne jedinečnou osobou.
 

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Nikdy nekončiace materské strachy

„Tak a teraz sa už nikdy neprestaneš báť,“ znela veta, ktorá často smerovala ku mne v čase, keď sme si domov priviezli naše prvé dieťa. Odvtedy jej pravdivosť zakúšam každý deň.

Čítať viac

Aby nás deti raz prerástli

Mám čosi okolo pätnásť rokov a práve dobieham svoje bežecké preteky. Som prvá. Som najlepšia. Miniem cieľovú čiaru a obzriem sa na tribúnu. Nájdem ju hneď. Ruky má vysoko nad hlavou a palce vztýčené do pomyselnej jednotky. Je tu ako vždy. Mama žiadne moje preteky nikdy nevynechala.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach