Zdieľajte článok
28. 11. 2018 | Kateřina Kopecká
S tým, ako sa z nás stanú rodičia, si zároveň v hlave začneme modelovať budúci život nášho dieťaťa. Čo chceme, aby malo rado, aké bude mať záujmy, čo bude asi študovať, aké bude mať povolanie a hlavne: akým bude človekom? Vkladaniu určitých predstáv a ideálov sa ubráni málokto z nás.
Než začnete s fantazírovaním, je potrebné si uvedomiť jednu vec. Pre dieťa ste dosť dlhý čas úplne jedinečná, dokonalá bytosť. Hoci to môže znieť páčivo, je to skôr veľká výzva. Tá malá bytosť vás nepretržite sleduje a chce byť ako vy. Vo všetkom.
Takže síce môžem chcieť, aby moje dieťa nepozeralo na televíziu, bolo raz nefajčiarom, športovcom alebo malo rado zdravú stravu, ale keď to doma neuvidí, ťažko si k tomu bude hľadať cestu. Možno ju raz nájde, ale prečo mu hľadanie neuľahčiť?
„Každá z nás najskôr chcela byť dokonalá a zvládnuť všetko sama. I ja som mala všetko načítané a bola som presvedčená, že to budem robiť pre svoje dieťa najlepšie. Pomerne skoro som zistila, že informovanosť je dobrá len ako nejaká limita,“ potvrdzuje maminka Jana fakt, že ako moderní rodičia trávime veľa času nad múdrymi knihami, študujeme rôzne výchovné prístupy a chceme byť najlepšími rodičmi. Keď potom príde veta: „Ale ty to, mami, tiež robíš,“ tak na ňu nenájdeme argument. Žiadny totiž neexistuje. A to je možno dôvod, prečo z nás deti vedia urobiť lepších ľudí. Keď potom totiž vidíme, ako sa pri niečom rozčuľujú rovnako, ako sme sa včera rozčuľovali my, je to ako nastavené zrkadlo. Toto sme my a to sú tiež ony.