Rastie mi malá kópia alebo ako byť dobrým vzorom

Zdieľajte článok
28.11.2018 | Kateřina Kopecká
S tým, ako sa z nás stanú rodičia, si zároveň v hlave začneme modelovať budúci život nášho dieťaťa. Čo chceme, aby malo rado, aké bude mať záujmy, čo bude asi študovať, aké bude mať povolanie a hlavne: akým bude človekom? Vkladaniu určitých predstáv a ideálov sa ubráni málokto z nás.
 
Než začnete s fantazírovaním, je potrebné si uvedomiť jednu vec. Pre dieťa ste dosť dlhý čas úplne jedinečná, dokonalá bytosť. Hoci to môže znieť páčivo, je to skôr veľká výzva. Tá malá bytosť vás nepretržite sleduje a chce byť ako vy. Vo všetkom.

 
Takže síce môžem chcieť, aby moje dieťa nepozeralo na televíziu, bolo raz nefajčiarom, športovcom alebo malo rado zdravú stravu, ale keď to doma neuvidí, ťažko si k tomu bude hľadať cestu. Možno ju raz nájde, ale prečo mu hľadanie neuľahčiť?
 
„Každá z nás najskôr chcela byť dokonalá a zvládnuť všetko sama. I ja som mala všetko načítané a bola som presvedčená, že to budem robiť pre svoje dieťa najlepšie. Pomerne skoro som zistila, že informovanosť je dobrá len ako nejaká limita,“ potvrdzuje maminka Jana fakt, že ako moderní rodičia trávime veľa času nad múdrymi knihami, študujeme  rôzne výchovné prístupy a chceme byť najlepšími rodičmi. Keď potom príde veta: „Ale ty to, mami, tiež robíš,“ tak na ňu  nenájdeme argument. Žiadny totiž neexistuje. A to je možno dôvod, prečo z nás deti vedia urobiť lepších ľudí. Keď potom totiž vidíme, ako sa pri niečom rozčuľujú rovnako, ako sme sa včera rozčuľovali my, je to ako nastavené zrkadlo. Toto sme my a to sú tiež ony.
 

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Nikdy nekončiace materské strachy

„Tak a teraz sa už nikdy neprestaneš báť,“ znela veta, ktorá často smerovala ku mne v čase, keď sme si domov priviezli naše prvé dieťa. Odvtedy jej pravdivosť zakúšam každý deň.

Čítať viac

Aby nás deti raz prerástli

Mám čosi okolo pätnásť rokov a práve dobieham svoje bežecké preteky. Som prvá. Som najlepšia. Miniem cieľovú čiaru a obzriem sa na tribúnu. Nájdem ju hneď. Ruky má vysoko nad hlavou a palce vztýčené do pomyselnej jednotky. Je tu ako vždy. Mama žiadne moje preteky nikdy nevynechala.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach