Rešpektovať a byť rešpektovaný

Zdieľajte článok
13.8.2019 | Kateřina Kopecká
V tehotenstve som často sedela na záhrade, nohy hore, a predstavovala som si, aké asi bude to dieťa, čo mám v bruchu. Predstavovala som si, ako spinká v postieľke alebo ako sa na mňa usmieva z kočíka. Strih. O pár mesiacov neskôr som na tej istej záhrade. V teplákoch, manželovej zimnej bunde, čiapke a papučiach, pretože topánky som si nestihla obuť. Stojím na mieste a pohybujem s kočíkom sem a tam.
 
Prečo to robím? Pretože to dieťa inak nespí. Nespí vlastne skoro vôbec. A tiež skoro neje to, čo mu uvarím, zlostí sa , keď ho obliekam, kope ma, keď ho prebaľujem, hryzie ma, škriabe ma, jačí mi do ucha. Skrátka nie je vôbec také, aké som si ho vtedy na tej záhrade vysnila.
 
Toto bola pre mňa asi najväčšia úloha. Prijať, že dieťa, ktoré milujem nado všetko, proste nerobí všetko podľa mojich predstáv, a niekedy je to dokonca od tých predstáv na míle vzdialené. Prijať tú realitu, i keď viete, o čo by to bolo ľahšie, keby to bolo inak. Prijať jeho osobnosť a správať sa k tomu malému dospelému tak, ako by to skutočne dospelý bol. Jedine tak totiž docielime to, že i on alebo ona bude už od mala rešpektovať vás.
 
Vzájomný rešpekt sa pritom dá natrénovať pri každodenných činnostiach.
 
  • Ja budem rešpektovať, že už nemôže tú polievku dojesť, ale on bude rešpektovať, že sa mi nepáči, keď si pred jedlom neumyje ruky.
  • Ja budem rešpektovať, že ešte nechce ísť spať, ale on bude rešpektovať, že už sa bude ležať v posteli.
  • Ja budem rešpektovať, že už nechce byť v kočíku, ale on bude rešpektovať, že sa pred cestou musí zastaviť.
 
A tak ďalej. Niekedy to bude o nervy a je to vlastne celoživotná misia, ale verte, že to za to stojí. Nehľadajte v tom vedu, proste sa ho len naučte brať také, aké je. Nesnažme sa ho meniť podľa našich ideálov, ale skôr naše ideály pretvoriť podľa skutočnej reality.
 
 
 

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Skutočne pomalé učenie na prvé lyžičky

Naše zavádzanie pevnej stravy malo spočiatku tri fázy. Prvá fáza – „čo to sakra má byť, chce sa mi vracať“, druhá fáza – „chcem mlieko, vráť mi moje mlieko“ a tretia fáza – „zožer si to sama“, nasledovaná dramatickým vyprsknutím mrkvovo-dyňového pyré na tie nové smotanovo biele dupačky.

Čítať viac

Prečo som na neho taká pyšná

Od doby, čo som matkou, nemám v mobile žiadne iné fotky než tie môjho dieťaťa alebo detí mojich kamarátok. Možno ešte môjho dieťaťa spolu s deťmi mojich kamarátok. Tak to proste je. Ale vďaka za to! Keby dnes nebolo tak jednoduché zachytávať a uchovávať okamihy, viem určite, že by som si mnoho z nich nepamätala.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach