Rešpektovať a byť rešpektovaný

Zdieľajte článok
13.8.2019 | Kateřina Kopecká
V tehotenstve som často sedela na záhrade, nohy hore, a predstavovala som si, aké asi bude to dieťa, čo mám v bruchu. Predstavovala som si, ako spinká v postieľke alebo ako sa na mňa usmieva z kočíka. Strih. O pár mesiacov neskôr som na tej istej záhrade. V teplákoch, manželovej zimnej bunde, čiapke a papučiach, pretože topánky som si nestihla obuť. Stojím na mieste a pohybujem s kočíkom sem a tam.
 
Prečo to robím? Pretože to dieťa inak nespí. Nespí vlastne skoro vôbec. A tiež skoro neje to, čo mu uvarím, zlostí sa , keď ho obliekam, kope ma, keď ho prebaľujem, hryzie ma, škriabe ma, jačí mi do ucha. Skrátka nie je vôbec také, aké som si ho vtedy na tej záhrade vysnila.
 
Toto bola pre mňa asi najväčšia úloha. Prijať, že dieťa, ktoré milujem nado všetko, proste nerobí všetko podľa mojich predstáv, a niekedy je to dokonca od tých predstáv na míle vzdialené. Prijať tú realitu, i keď viete, o čo by to bolo ľahšie, keby to bolo inak. Prijať jeho osobnosť a správať sa k tomu malému dospelému tak, ako by to skutočne dospelý bol. Jedine tak totiž docielime to, že i on alebo ona bude už od mala rešpektovať vás.
 
Vzájomný rešpekt sa pritom dá natrénovať pri každodenných činnostiach.
 
  • Ja budem rešpektovať, že už nemôže tú polievku dojesť, ale on bude rešpektovať, že sa mi nepáči, keď si pred jedlom neumyje ruky.
  • Ja budem rešpektovať, že ešte nechce ísť spať, ale on bude rešpektovať, že už sa bude ležať v posteli.
  • Ja budem rešpektovať, že už nechce byť v kočíku, ale on bude rešpektovať, že sa pred cestou musí zastaviť.
 
A tak ďalej. Niekedy to bude o nervy a je to vlastne celoživotná misia, ale verte, že to za to stojí. Nehľadajte v tom vedu, proste sa ho len naučte brať také, aké je. Nesnažme sa ho meniť podľa našich ideálov, ale skôr naše ideály pretvoriť podľa skutočnej reality.
 
 
 

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Podeľte sa s nami o svoj príbeh.

Súvisiace články

Moja materská „keby tak…“

Možno to tiež poznáte. Počas môjho doterajšieho materstva som sa nespočetnekrát ocitla v situácii, kedy by som si priala, aby to celé bolo úplne inak. Vyrovnať sa s tým, že nie vždy sú veci tak, ako by som si predstavovala, a že nie vždy je moje dieťa také, aké som si ho vysnila, bolo pre mňa ako pre mamu najťažšou úlohou.

Čítať viac

Súboj kto z koho: obdobie vzdoru

Je to mamičkin maznáčik, skrátka vaše zlatíčko. Neurobíte jeden bez druhého ani krok. A potom príde druhý rok a z neho sa cez noc stane malý čert. Máte pocit, že vám asi niekto vymenil dieťa, podobne ako v tom filme s Angelinou Jolie. Lenže toto nie je film, ale realita a vy sa s ňou musíte nejako vyrovnať.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach