Najcennejšia láska je tá materinská

Zdieľajte článok
11.6.2019 | Lucie Perlíková
Hľadala som v mobile nejaké jej fotky z ihriska, aby som ich poslala babičke. Prechádzala som prstom po displeji vyššie a vyššie, mesiac po mesiaci, až som sa tak trochu neplánovane dostala úplne na začiatok galérie s jej menom. Otvorila som si fotografiu zo dňa, kedy sa narodila, a pocítila som na tvári slzy ako hrachy.
 
Bola tak strašne maličká, tak bezbranná, tak krehká. Prezerala som si snímku za snímkou z našich prvých spoločných dní a všetko sa mi to vrátilo v spomienkach. Vôňa mydla a dezinfekcie z pôrodnice, jemnosť tisíckrát vypraných a vyžehlených erárnych dupačiek ružovej farby a tiež to teplo, ktoré sa mi rozlialo v hrudi, keď mi ju prvýkrát priniesli do izby.
 
Toto  sa už nikdy nevráti. Bodlo ma pri srdci. Cítila som sa previnilo. Bola som totiž na začiatku jej života tak veľmi vystresovaná a unavená, že som si ju takú maličkú vôbec neužila. Chcela by som to s ňou prežiť ešte raz, ale nejde to. Už nikdy to nebude ten pampúšik, ktorý unesiem v jednej ruke, a ja sa s tým musím zmieriť. My všetky, my maminky.
 
Netušila som, aké to bude, niekoho tak veľmi milovať, a je to jednoznačne ten najkrajší pocit na svete. Ďakujem ti, dievčatko moje, že som vďaka tebe mohla poznať lásku, ktorá ma toľko naučila a ktorá je pre mňa najcennejšia. Ďakujem ti, že si mi umožnila poznať lásku materinskú.

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Rešpektovať a byť rešpektovaný

V tehotenstve som často sedela na záhrade, nohy hore, a predstavovala som si, aké asi bude to dieťa, čo mám v bruchu. Predstavovala som si, ako spinká v postieľke alebo ako sa na mňa usmieva z kočíka. Strih. O pár mesiacov neskôr som na tej istej záhrade. V teplákoch, manželovej zimnej bunde, čiapke a papučiach, pretože topánky som si nestihla obuť. Stojím na mieste a pohybujem s kočíkom sem a tam.

Čítať viac

Babičky. Ešteže že ich máme

Novo narodený člen rodiny je bezpochyby veľká udalosť. A o to väčšia, keď je to prvé dieťa na všetkých frontoch. Ja nikdy nezabudnem na chvíľu, kedy moja mama prvýkrát videla svojho prvého vnuka. Okamžité prebudenie ďalšieho typu materinskej lásky a obria chuť starať sa bolo presne to, čo som v šestonedelí potrebovala.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach