Zdieľajte článok
12. 8. 2018 | Kateřina Kopecká
Chodiť, hovoriť, jesť príborom, umyť si ruky, čistiť si zuby, správať sa slušne. Uvedomili ste si niekedy, koľko toho každý deň viete urobiť len vďaka svojej mame a jej každodennej šichte?
Až teraz, keď žijem svoju realitu materstva, som si uvedomila, že sa niekto so mnou musel tiež nadrieť. A že to vlastne nikdy neskončilo. Mama mi teraz s dieťaťom pomáha tak ako nikto iný.
Ako si ale niečo tak krehké, ako je dobrý vzťah matka–dcéra, uchovať i v dobe, kedy sme samy mamy?
- Dovoľte jej pomôcť. Mama bude rada, vám sa to zíde.
- Keď vám niečo bude prekážať, povedzte to. Je to skrátka vaše dieťa.
- Oceňte ju. Každú mamu poteší, keď niekto uzná jej prácu.
Mamy sú tu, keď sa učíme chodiť a padáme. Sú tu, keď ideme prvýkrát do školy, keď odchádzame do tábora, keď ideme prvýkrát na rande. Aj keď sú naše šance na víťazstvo minimálne, stoja v cieli a fandia.
Vďaka im za to.