Možno to tiež poznáte. Počas môjho doterajšieho materstva som sa nespočetnekrát ocitla v situácii, kedy by som si priala, aby to celé bolo úplne inak. Vyrovnať sa s tým, že nie vždy sú veci tak, ako by som si predstavovala, a že nie vždy je moje dieťa také, aké som si ho vysnila, bolo pre mňa ako pre mamu najťažšou úlohou.

Svojho syna milujem rovnako tak, ako svoje deti miluje každá iná mama. Priznajme si ale, že nie vždy je to perfektné batoľa ako z príručky o materstve. Niekedy máte proste chuť otočiť kúzelným prsteňom a buď sa niekam ďaleko premiestniť, alebo celú tú situáciu nejako zmeniť. Sú skrátka chvíle, kedy mi preblesne hlavou „Keby tak…“.

Jedno je ale isté. Nastane čas, kedy sa naša materská „Keby tak…“ splní. Možno nie všetko, ale väčšina určite. Neskôr však  budeme  spomínať na to, aké to bolo, keď bol malý a my sme chceli, aby už vedel toľko dospeláckych vecí. Hoci to môže znieť ako sci-fi, užívajte si to. I toto neľahké obdobie je súčasťou  dlhej cesty, na ktorej vedieme naše dieťa krôčik po krôčiku do finiša.