Kedy sa z NIE stane len prázdna fráza?

Zdieľajte článok
8.10.2018 | Kateřina Kopecká

Keď v autobuse vidím toho cudzieho chlapčeka, ktorý vrieska na celú súpravu a opakovane stláča tlačidlo STOP, hovorím si, že tu to rodičia s výchovou určite nemysleli zle, tak prečo sa správa ako fagan?
 
Urobil niekoľkokrát za sebou tú istú vec, hoci ho maminka zakaždým rovnako okríkla (áno, kričala). Bolo vidieť, že sa naozaj zúfalo snaží dieťa usmerniť, ale ten malý čert si ju akurát natiera na chleba. Slovo NIE pre neho úplne stratilo svoj význam.
 
Prvé NIE nám z úst vyletí už okolo piateho mesiaca, kedy sa dieťa začne viac hýbať a brať do rúk rôzne predmety.
Z mierneho NIE sa okolo roka začne stávať nervózne NESMIEŠ, NESIAHAJ NA TO, NEROB TO.
A vo veku dvoch rokov už zo seba sypeme rozkazy, príkazy a zákazy ako diktátori od rána do večera.
 
Toto predsa nechcete byť.
 
 
Skúste sa opýtať sami seba, či by vás odradilo, keby vám stále niekto hovoril, že niečo nesmiete, a schovával sa za abstraktné „To sa nerobí“ alebo „Na to sa nesiaha.“ Kto je ono TO, za ktoré sa schovávame? Dieťa sa nielen snaží svetu porozumieť, a keď sa ešte nevie spýtať prečo, skúša to rôzne. Pokúste sa mu veci vysvetľovať a nezabudnite, že pre dieťa ste vzor, len opakuje činnosti, ktoré vidí u vás. Tak ako to, že dieťa vrieska, keď na neho kričíte, a ako to, že sa na TO nesiaha, keď ste to pred chvíľou sami držali v ruke?
 
Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Prečo je čítanie dôležité a ako viesť deti ku knihám

Mám jednu špeciálnu poličku plnú svojich detských knižiek, mám obľúbených literárnych hrdinov a mám krásne spomienky na detstvo, ktoré som rada trávila v knižnici. Veľmi by som si želala, aby to moja dcéra mala podobne.

Čítať viac

Najlepšia aktivita je tá najnudnejšia

Fascinácia. Toto slovo dokonale vyjadruje moje pocity od chvíle, keď sa mi narodil syn. Každý deň doslova s údivom pozerám, ako to príroda zariadila. Začne to úplne na začiatku. Dieťa vie, že sa má prisať k bradavke. Vie, že sa má začať otáčať na bruško, plaziť sa, liezť, sadnúť si, postaviť sa na nohy, urobiť prvý krôčik. Ako mu v tomto obrom rozvoji môžeme pomôcť my? Najlepšie tým, že nebudeme robiť vôbec nič.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach