Ako naučiť dieťa porozumieť svojim emóciám

Zdieľajte článok
22.1.2019 | Kateřina Kopecká
Videla som dieťa, ktoré sa váľalo v supermarkete na zemi. Zvíjalo sa od zlosti. Videla som dieťa, ktoré prišlo za svojou mamou a povedalo: „Mami, som smutná. Môžeš ma niečím rozveseliť?“ Aký je rozdiel medzi týmito deťmi?
 
Je to jasné. Zvíjajúce sa  dieťa vnútri dusí svoje emócie. Asi niečo veľmi chcelo a nedostalo. Nevie, ako si má teraz so svojím sklamaním poradiť. Druhé dieťa to naopak vie veľmi dobre. Prosto popíše to, čo cíti.
 
Ako to dosiahnuť? Je to dlhá cesta. Je to každodenná investícia. Kľúč spočíva v rozhovoroch. Nielen „Aký si mal deň?“ a „S kým si sa hral?“, ale tiež „Ako si sa pri tom cítil? Bolo ti veselo alebo smutno?“ alebo „Ako na teba pani učiteľka pôsobí? Máš ju rád?“. Práve také vety pomôžu nielen nám porozumieť dieťaťu, ale tiež naučí dieťa vyjadriť svoje emócie. Budete sa diviť, čo všetko sa  dozviete.


 
Vedieť emócie popísať je len krôčik od toho, vedieť ich ovládať. I keď to je disciplína, v ktorej máme nedostatky i my dospelí. Niekedy sa totiž ovládame až príliš, trebárs práve pred svojím dieťaťom, a niekedy sa zase neovládneme vôbec, trebárs za volantom. I tu víťazí zlatá stredná cesta: nie je dobre svoje emócie pred dieťaťom skrývať, ale ani ich nechať neuvážene vyplávať. Naše reakcie si dieťa ukladá do svojho podvedomia a mohlo by nám ich ako bumerang čoskoro vrátiť.
 

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Nikdy nekončiace materské strachy

„Tak a teraz sa už nikdy neprestaneš báť,“ znela veta, ktorá často smerovala ku mne v čase, keď sme si domov priviezli naše prvé dieťa. Odvtedy jej pravdivosť zakúšam každý deň.

Čítať viac

Aby nás deti raz prerástli

Mám čosi okolo pätnásť rokov a práve dobieham svoje bežecké preteky. Som prvá. Som najlepšia. Miniem cieľovú čiaru a obzriem sa na tribúnu. Nájdem ju hneď. Ruky má vysoko nad hlavou a palce vztýčené do pomyselnej jednotky. Je tu ako vždy. Mama žiadne moje preteky nikdy nevynechala.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach