Čo znamená láska

Zdieľajte článok
7.2.2019 | Lucie Perlíková
Keď som po 17 hodinách neľudského pekla porodila svoju prvú a zatiaľ jedinú dcéru, cítila som najprv veľkú úľavu, potom obrovskú radosť a následne som len s údivom pozerala. Mala som ju pri sebe a pozorovala ju, ako sa snaží spamätať z toho obrovského nového sveta plného nových vnemov a svetla.

Aj ja som sa v tomto momente snažila spamätať. Hlavou sa mi preháňali len myšlienky, ako „Ježiš, to je strašne husté, ja som vyrobila človeka!“ Až zhruba o ďalšie dve hodiny, počas ktorých som sa preberala zo šoku, ako by sa mi v tele rozliala droga lásky – oxytocín – v konskej dávke. A ja som začala od šťastia plakať.

Takto sa dojímam nad vlastnou dcérou aj dnes, keď už je väčšia, silnejšia, odvážnejšia, aj keď ma občas hnevá. Ale veľmi dôležité je uvedomiť si, že v momente, keď sme svojim deťom dali život, musíme im dať aj slobodu, aby si postupne hľadali vlastnú cestu, ako svoj život žiť, a my sme sa nesnažili ich niekam vmanipulovať.

 
Moja dcéra možno nemá tie najlepšie hračky, možno nemá najväčšiu detskú izbu a celkom určite nemá tých najdokonalejších rodičov na svete, ale nikdy sa nestalo, že by som ju ako miminko nechávala vo vedľajšej miestnosti vyplakať. Má u mňa otvorenú náruč pre objatie, kedykoľvek bude chcieť, má slobodu rozhodnúť sa, čím bude, má oporu celej rodiny a má svoj vlastný priestor, v ktorom jej ukazujeme rôzne možnosti, ako naložiť so svojím časom.
Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Prečo je čítanie dôležité a ako viesť deti ku knihám

Mám jednu špeciálnu poličku plnú svojich detských knižiek, mám obľúbených literárnych hrdinov a mám krásne spomienky na detstvo, ktoré som rada trávila v knižnici. Veľmi by som si želala, aby to moja dcéra mala podobne.

Čítať viac

Najlepšia aktivita je tá najnudnejšia

Fascinácia. Toto slovo dokonale vyjadruje moje pocity od chvíle, keď sa mi narodil syn. Každý deň doslova s údivom pozerám, ako to príroda zariadila. Začne to úplne na začiatku. Dieťa vie, že sa má prisať k bradavke. Vie, že sa má začať otáčať na bruško, plaziť sa, liezť, sadnúť si, postaviť sa na nohy, urobiť prvý krôčik. Ako mu v tomto obrom rozvoji môžeme pomôcť my? Najlepšie tým, že nebudeme robiť vôbec nič.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach