Vôbec nechápem, ako materstvo bez internetu zvládala moja mama. Alebo moja babička. Tá dokonca nemala ani telefón, aby zavolala doktorovi, keď mala len drobné podozrenie, že niečo nie je v poriadku.
 
Od okamihu, kedy som zistila, že čakám dieťatko, sa vyhľadávanie informácií stalo mojím každodenným chlebom. V jednom kuse som sa uisťovala, či je tá či oná novinka normálna. Nie nadarmo sa tomu hovorí iný stav, pretože normálne nie je vôbec nič, a pritom úplne všetko.
 
A keď sa potom bábätko narodí, nevieme si rady v jednom kuse. Ako uspať dieťa, ako dlho dojčiť, ako začať s príkrmami a ako ísť na prvé choroby. Pátrame  po každej maličkosti a tie odvážnejšie sa nezdráhajú prihodiť i príspevok do verejnej mamičkovskej diskusie. Veru, niekedy je tých informácií až príliš.
 

Čo by som poradila svojmu starému googliacemu ja? Keď chceš zdravotnú radu, zavolaj doktorovi. Keď chceš radu ohľadom výchovy, poraď sa s partnerom a dohodnite sa. Keď chceš radu, ako toto obdobie prežiť a nezošalieť, opýtaj sa svojej mamy. Keď chceš stráviť večer vyhľadávaním informácií, vykašli sa na to a bež sa radšej vyspať.