Mamy sú rôzne. Mama opatrovateľka, mama voľnomyšlienkarka, prísna mama, mama punktičkárka. Tá moja bola a je mama podporovateľka. Nech som si v detstve, puberte alebo minulý týždeň vymyslela čokoľvek – od nového účesu po zmenu zamestnania alebo svadbu, vždy mi k tomu povedala svoj názor, ale nechala ma, nech si sama vyskúšam, či tá moja voľba bola tiež správna.
 
A za to som jej dodnes vďačná.
 

 
 
 

Hovorí sa, že tak, ako sme boli sami vychovávaní, budeme vychovávať i svoje vlastné deti. Či už podvedome, alebo vedome, naše vlastné detstvo sa skrátka do nášho rodičovstva určite premietne. Byť dobrou mamou je dedičné. Lenže ktorá mama je tá dobrá? Tá, čo používa látkové plienky? Tá, čo varí jedlo z bio zeleniny? Alebo tá, čo je s dieťaťom doma až do štyroch rokov? Najlepšia mama je tá, ktorá svoje dieťa miluje a pritom je sama šťastná. Každá si nájdeme svoj spôsob výchovy, či už podľa srdca, knižky, alebo našej vlastnej mamy.