Babičky. Ešteže že ich máme

Zdieľajte článok
8.7.2019 | Kateřina Kopecká
Novo narodený člen rodiny je bezpochyby veľká udalosť. A o to väčšia, keď je to prvé dieťa na všetkých frontoch. Ja nikdy nezabudnem na chvíľu, kedy moja mama prvýkrát videla svojho prvého vnuka. Okamžité prebudenie ďalšieho typu materinskej lásky a obria chuť  starať sa bolo presne to, čo som v šestonedelí potrebovala.
 
Ako sú rôzne matky, tak sú i rôzne babičky. Niektoré dokonca ani nechcú byť babičkami nazývané, iné hrdo niekoľkokrát do týždňa tlačia kočík. Aký je to asi pocit, keď sa na prechádzke pozerajú na to svoje vnúča s vedomím, že je na svete len vďaka tomu, že ony kedysi tiež priviedli na svet jeho mamu alebo otca?
 
Zadosťučinenie. To asi cítia. Vidieť, ako sa môj syn alebo dcéra vedia postarať o svoje dieťa. Vedia ho pekne vychovávať a milovať. Výchovu svojich detí preberáme z veľkej časti z vlastnej výchovy. Možno že v niektorých situáciách dokonca vidia samy seba. Či už rady, alebo nerady.
 
Babičky. Po tom, čo mi mama v šestonedelí medzi dvermi odovzdala tašku navareného jedla a odviezla si dieťa v kočíku na dve hodiny von, som dospela k názoru, že musí mať svoje miesto v nebi isté. Už raz sa takto nadreli a teraz do toho idú znovu. Poučené, odhodlané, milujúce. Väčšina z nich hovorí, že teraz si to užívajú viac, než keď boli samy rodičom. „Vnúčatko môžem rozmaznávať. To si potom doma urovnajú,“ počúvam od rôznych babičiek často. Rozmaznajte nám ich. I to totiž deti potrebujú. Babičky, ďakujeme.

Zaujala Vás značka Marťankovia? Prihláste sa k odberu noviniek!

Zapíšte sa na odber noviniek teraz a získajte možnosť vyhrať balenie Marťankov Futuro zadarmo!

Napíš nám svoj príbeh a získaj vzorku FUTURA 1-3 zadarmo

Súvisiace články

Rešpektovať a byť rešpektovaný

V tehotenstve som často sedela na záhrade, nohy hore, a predstavovala som si, aké asi bude to dieťa, čo mám v bruchu. Predstavovala som si, ako spinká v postieľke alebo ako sa na mňa usmieva z kočíka. Strih. O pár mesiacov neskôr som na tej istej záhrade. V teplákoch, manželovej zimnej bunde, čiapke a papučiach, pretože topánky som si nestihla obuť. Stojím na mieste a pohybujem s kočíkom sem a tam.

Čítať viac

Najcennejšia láska je tá materinská

Hľadala som v mobile nejaké jej fotky z ihriska, aby som ich poslala babičke. Prechádzala som prstom po displeji vyššie a vyššie, mesiac po mesiaci, až som sa tak trochu neplánovane dostala úplne na začiatok galérie s jej menom. Otvorila som si fotografiu zo dňa, kedy sa narodila, a pocítila som na tvári slzy ako hrachy.

Čítať viac

Sme tiež na sociálnych sieťach